Elon Musk, zakladateľ spoločností SpaceX a Tesla, zverejnil nové detaily svojej vízie kolonizovania určitých častí slnečného systému. Tie zahŕňali Mars, Jupiterov mesiac Europa a Saturnov mesiac Enceladus. Jeho vizionársky plán je navrhnutý tak, aby sa ľudia v prípade kolapsu civilizácie stali mnoho planetárnymi druhmi. Okrem toho chce Musk už v roku 2023 spustiť lety na Mars.
Život na Marse
Planetárny expert Andrew Coates si o detailoch zverejnených v časopise New Space myslí, že sú „rozhodne ambiciózne“. Sú však aj realistické? Coates pracuje na skúmaní solárneho systému a zameriava sa najmä na výskumy Európskej vesmírnej agentúry súvisiace s novým Mars roverom. Podľa neho sú Muskove plány neuveriteľné hneď v niekoľkých bodoch.
Ako prvé však uvádza, že Muska nemožno označiť len za neskúseného rojka. Za sebou už má úspešné odpálenie rakety do vesmíru. Jeho plány ponúkajú niekoľko zaujímavých spôsobov, ako sa dostať na Mars a ešte ďalej. A jeho hlavným cieľom je postaviť „sebestačné mesto“ na červenej planéte.
Muskova myšlienka sa zakladá na tom, aby sme získali lacnejší prístup do vesmíru. V článku sa uvádza, že náklady na výlety na Mars sa musia znížiť o päť milión percent. Dôležitou časťou by mala byť opakovane využiteľná vesmírna technológia. Túto skvelú myšlienku už Musk začína využívať v praxi pomocou rakiet, ktoré dokážu plne funkčne pristáť na konkrétnej časti Zemi a nie len náhodne dopadnúť. Podľa Coatesa sú práve takéto rakety „nepochybne obrovským technologickým krokom vpred“.
Vyrábanie paliva na Marse a staniciach mimo neho je ďalšou z vecí, v ktoré Musk dúfa, že budú cenovo uskutočniteľné. Vedci už začali s pokusmi v rámci tohto vývoja a kľúčovým bude výber správneho hnacieho plynu ako raketového paliva. Experiment MOXIE na Nasa 2020 Roveri bude skúmať, či je na Marse možné vytvoriť kyslík z atmosférického CO2. Okrem toho chce Musk vyrábať aj metán, ktorý by bol lacnejší a využiteľnejší. Je to však zložitá reakcia, ktorá si vyžaduje množstvo energie.
Planetárny expert uvádza, že do tohto bodu je článok celkom uskutočniteľný, no ďalej sa plány stávajú neuveriteľnejšími. Musk chce poslať obrovské vesmírne lode spoločnosti SpaceX na obežnú dráhu okolo Zeme, kde budú mať niekoľkokrát doplnené palivo, kým budú opäť pokračovať v ceste na Mars. Tankovanie zabezpečia „doplňovače“, rovnako vyslané zo Zeme. Vesmírne lode budú navrhnuté tak, aby každá odviezla sto ľudí. Musk počíta s tisíckou lodí, ktoré vypustí do vesmíru v rozmedzí 40 až 100 rokov a Zem tak opustí milión ľudí.
Zároveň by mali existovať aj medziplanetárne čerpacie stanice nachádzajúce sa na Jupiterovom mesiaci Europa a Saturnových mesiacoch Enceladus a Titan, kde by pokojne mohol existovať život. Palivo by sa vyrábalo a zároveň aj uskladňovalo na týchto miestach. To by nám umožnilo cestovať hlbšie do vesmírneho priestoru na miesta ako Kuiperov pás a Oortov mrak.
Kapsula Red Dragon (v prekl. Červený drak) je navrhnutá ako potenciálna loď pre Muskove misie na Mars. Na pristátie by mala využívať pohon v kombinácii s inými technológiami, na rozdiel od kombinácie s padákom, čo doposiaľ použila väčšina misií na Mars. Musk plánuje vyskúšať takéto pristátie na Marse už v roku 2020 s bezpilotnou misiou. Nie je však jasné, či sa to podarí, pretože požiadavky na pohonné hmoty sú obrovské.
Sú to len vzdušné zámky?
Coates uvádza, že v článku sú tri mimoriadne dôležité veci, ktoré Elon Musk vynecháva alebo odmieta. Misie ako ExoMars 2020 rover a plány na privezenie vzoriek späť na Zem budú hľadať známky života na Marse. V tomto prípade musíme počkať na konečné výsledky predtým, ako by sme potenciálne kontaminovali Mars ľuďmi a ich odpadom. Planéty sú chránené zákonom „planetárnej ochrany“, ktorá zabraňuje ich kontaminácii a pre vedu je dôležité, aby to budúce misie rešpektovali.
Musk kontroluje tepelný štít v továrni SpaceX. Steve Jurvetson / Flickr
Ďalším nedostatkom podľa Coatesa je, že Musk odmieta jeden z hlavných technických problémov, ktorý sa nachádza na povrchu Marsu – teplotu. V článku to zhrnul len do dvoch viet: „Je tu trochu zima, no môžeme to tu zahriať. Mars má veľmi užitočnú atmosféru, ktorú tvorí primárne CO2 s určitým obsahom dusíka, argónu a niekoľkých ďalších stopových prvkov, čo znamená, že ak zhustíme atmosféru, tak na Marse môžeme pestovať rastliny.“
V skutočnosti klesne teplota na Marse z 0°C počas dňa až na takmer -120°C v noci. Prevádzka malých pristávačov (v orig. lander – kozmická loď navrhnutá tak, aby pristála na povrchu planéty alebo mesiaca, pozn. redakcie) a roverov v nízkych teplotách je komplikovanejšia. Ide o problém, ktorý na dizajne 300-kilového ExoMars 2020 roveru vyriešili ohrievače. Musk plánuje na Marse vybudovať sebestačné mesto a požadované množstvo tepelnej energie by preňho mohlo predstavovať stopku.
Pozri tiež: NASA predstavila malý jadrový reaktor pre budúcich obyvateľov Marsu
Coates pokračuje a dodáva, že Musk neposkytol žiadne detaily o ohrievaní planéty alebo zhustení atmosféry (ktorá je riedka a nedokáže zadržiavať teplo, na rozdiel od zemskej) – z ktorých každá predstavuje obrovské technické problémy. V minulosti spisovatelia sci-fi navrhovali „terraforming“, ktorý by pravdepodobne zahŕňal aj topenie ľadovcov. Takéto riešenie by znamenalo trvalú zmenu prostredia a bolo by náročné na udržanie, pretože na Marse nie je žiadne magnetické pole, ktoré by novovzniknutú atmosféru udržiavalo. Mars postupne stráca súčasnú atmosféru už 3,8 miliardy rokov, čo znamená, že by bolo ťažké udržať akúkoľvek zahrievanú atmosféru pred únikom do vesmíru.
Pozri tiež: Žena kúpila 4 lodné kontajnery a postavila si dom snov
Posledným hlavným problémom je, že Musk nespomína žiarenie za magnetickým ochranným obalom Zeme. Cesta a život na Marse by boli ohrozené potenciálnymi smrteľnými kozmickými lúčmi z našej galaxie a slnečného systému. Predpovedanie slnečného žiarenia je prítomné od samého začiatku. So súčasnou technológiou tienenia by bola posádka okružnej jazdy okolo Marsu vystavená až štvornásobne vyššiemu ožiareniu, než sú odporúčané kritéria pre astronautov. Takéto žiarenie by mohlo poškodiť aj bezpilotné vesmírne lode. V súčasnosti sa pracuje na predpovedaní vesmírneho počasia a vývoji lepšieho tienenia, ktoré by mohlo zmierniť niektoré problémy – ale tam ešte nie sme.
Europa. NASA
Ďalšie misie
Čo sa týka vzdialenejších misií, existujú otázky o teplotách a žiarení na mesiacoch Europa a Enceladus, ktoré by mali byť využívané ako čerpacie stanice. Tieto parametre na nich ešte neboli skúmané. Spomínané mesiace sa nachádzajú v najsilnejších radiačných pásoch slnečnej sústavy. Planetárny expert Coates sa zamýšľal aj nad tým, či je užitočné vidieť Muskove vzrušujúce vedecké ciele, ktoré budú hostiť súčasný život len ako palivové sklady. Plány na vzdialenejšiu cestu ku Kuiperovmu pásu a Oortovmu mraku s ľuďmi sú zatiaľ ešte stále súčasťou sci-fi. Jednoducho sa nachádzajú príliš ďaleko a my nemáme vybudovanú potrebnú infraštruktúru. Ak chce Musk naozaj vytvoriť nový domov pre ľudí, mal by sa skôr zamerať na Mesiac. Koniec koncov, nachádza sa oveľa bližšie a všetky plány by boli nepochybne lacnejšie.
Vraví sa, že mieriť vysoko zvyčajne znamená niečo dosiahnuť – a Muskove plány môžu vytvoriť cestu pre neskoršie skúmania.
Poznámky k originálnemu článku Elona Muska poskytol Andrew Coates, profesor fyziky, zástupca riaditeľa (Solar System) v Mullard Space Science Laboratory, University College London.
Článok bol pôvodne publikovaný v The Conversation. Prečítajte si pôvodný článok.
