V roku 1983 obletela svet neuveriteľná správa: 61-ročný farmár Cliff Young vyhral prvý ročník 875-kilometrového ultramaratónu Sydney–Melbourne. Náročnú trasu z Sydney do Melbourne (875 km) zdolal za 5 dní, 15 hodín a 4 minúty. Z nenápadného dedinského bežca sa razom stal národný hrdina Austrálie.
Cliff Young nebol typickým atletickým šampiónom. Ešte pár dní pred pretekmi žil pokojným životom na rodinnej farme a pásol ovce. Na štart náročného behu nastúpil v montérkach a pracovných topánkach namiesto profesionálnej výbavy.

Napriek tomu dokázal poraziť elitných bežcov o desiatky rokov mladších. Jeho príbeh je dôkazom, že odhodlanie, vytrvalosť a viera vo vlastné sily dokážu prekonávať aj obrovské výzvy. Ukazuje tiež, že nikdy nie je neskoro začať niečo veľké.
Dodnes zostáva meno Cliffa Younga symbolom nezdolnosti. V Austrálii vyvoláva spomienky aj po viac než štyridsiatich rokoch. Po celom svete inšpiruje ľudí, ktorí hľadajú motiváciu nevzdávať sa. V tomto článku nazrieme do zákulisia jeho fenomenálneho víťazstva. Predstavíme si aj jeho netradičné tréningové metódy a ponaučenia, ktoré si z jeho príbehu môžeme odniesť.
Skromné začiatky na ovčej farme
Cliff Young sa narodil 8. februára 1922 v osade Beech Forest v austrálskom štáte Viktória. Rodina hospodárila na farme s rozlohou približne 2000 akrov, kde chovali okolo 2000 oviec. Mladý Cliff už od detstva pomáhal na farme. Pri naháňaní stáda často behal pešo po kopcoch, keďže rodina si pre chudobu nemohla dovoliť kone.
Keď sa nad pastvinami strhla búrka, musel ihneď vybehnúť a hnať ovce do bezpečia. Neraz pri tom bežal dva až tri dni vkuse. Tieto tvrdé podmienky v ňom vybudovali mimoriadnu vytrvalosť, hoci spočiatku to bral len ako bežnú súčasť farmárskeho života.
K organizovanému behu sa Cliff dostal až v zrelom veku. Svoj prvý mestský maratón v Melbourne bežal ako 56-ročný a dosiahol čas 3 hodiny a 21 minút. Rok nato, vo veku 58 rokov, si zlepšil osobný rekord na skvelých 3 hodiny a 3 minúty. Už to naznačilo, že má talent a odolnosť, ktoré môžu konkurovať aj oveľa mladším bežcom.
Výzva menom ultramaratón Sydney–Melbourne
V roku 1983 sa konal prvý ročník ultramaratónu z Sydney do Melbourne, extrémneho 875-kilometrového behu naprieč Austráliou. Preteky trvali približne týždeň a mnohí ich vtedy pokladali za jedny z najťažších na svete. Na štarte sa stretlo okolo 150 špičkových vytrvalcov z celého sveta. Väčšinu tvorili mladí bežci okolo dvadsiatky, podporovaní známymi sponzormi a vybavení najmodernejšou bežeckou výstrojou.
Medzi nimi sa objavil aj Cliff Young, v 61 rokoch najstarší účastník pretekov. Pôvodne si všetci mysleli, že prišiel len ako divák. Na rozdiel od ostatných mal na sebe vyťahané montérky a gumové pracovné čižmy namiesto bežeckých tenisiek.
Organizátori mu dokonca spočiatku nechceli dovoliť štartovať, keďže nespĺňal bežné kritériá – no po naliehaní mu napokon pridelili súťažné číslo. Cliff si pred behom ešte vybral zubnú protézu, vraj by mu pri behu hrkotala. Celá Austrália ho spočiatku považovala za bláznivého starého pána, ktorý sa vydal na nemožnú misiu. Mnohí sa dokonca báli, že počas takéhoto výkonu zomrie vyčerpaním.
Nečakaná taktika: bez spánku k víťazstvu
Krátko po štarte pretekov sa Cliff ocitol na chvoste. Profesionálni ultrabežci nasadili ostré tempo a nechali ho ďaleko za sebou. Bežal totiž svojim pomalým „šuchtavým“ štýlom – skôr sa kolísal, než bežal, a šetril energiu namiesto rýchlych šprintov. Elitní atléti verili, že 875 km sa nedá zvládnuť inak než striedaním behu a spánku. Podľa vtedajšej stratégie bežali približne 18 hodín denne a zvyšných 6 hodín venovali spánku. Starý farmár však o tejto taktike nemal ani tušenia. Kým ostatní po prvom vyčerpávajúcom dni zaľahli spať, Cliff pokračoval v behu cez noc.
Jeho rozhodnutie nespať sa ukázalo ako kľúčové. Každé ráno dobiehal svojich súperov, ktorí práve vstávali a chystali sa pokračovať v pretekoch. Postupne ukrajoval z ich náskoku a s pribúdajúcimi dňami sa prepracoval z poslednej pozície až na čelo štartového poľa. Počas poslednej noci všetkých favoritov predbehol, zatiaľ čo oni spali.
Do cieľa v Melbourne dobehol ako prvý s náskokom približne desiatich hodín pred druhým pretekárom. Úžasný čas 5 dní, 15 hodín a 4 minúty znamenal nový rekord trate. Bol takmer o dva dni lepší než predchádzajúci najlepší výkon na tejto trase. Cliff prezradil, že počas dlhých nočných kilometrov si predstavoval, ako naháňa ovce pred búrkou. V duchu sa tak preniesol späť domov na farmu.

Víťazstvo, pokora a „Cliffov shuffle“
Nečakaný víťaz v cieli ultramaratónu Sydney–Melbourne 1983, vítaný nadšeným publikom.
V cieli v Melbourne ho vítali televízne kamery a nadšený dav fanúšikov. Pohľad na nenápadného dôchodcu v dlhých nohaviciach, ktorý „vyškolil“ mladšiu bežeckú elitu, fascinoval celé Austrálsko. Cliff Young sa zo dňa na deň stal miláčikom národa. O jeho príbehu sa písali knihy, spievali piesne a vznikol dokonca aj film.
Pri dekorovaní víťazov čakala na Cliffa ďalšia šokujúca správa – za prvé miesto mal dostať 10 000 dolárov. Cliff však tvrdil, že o cene vôbec nevedel a nebežal pre peniaze. V geste neuveriteľnej štedrosti sa rozhodol odmenu rozdať. Rozdelil ju medzi zvyšných piatich bežcov, ktorí dorazili do cieľa, a sebe nenechal ani cent. Týmto činom si definitívne získal srdcia fanúšikov po celej krajine.
Okrem obdivu si vyslúžil aj prezývku pre svoj jedinečný štýl behu. Jeho kolísavý beh s malými krôčikmi dostal pomenovanie „Cliff Young shuffle“ (v preklade Cliffov šufle). Ukázalo sa, že tento štýl je veľmi efektívny – viacerí víťazi neskorších ročníkov ultramaratónu používali podobnú techniku.
Ešte v roku 1983 založili na počesť tohto skromného hrdinu nový 6-dňový vytrvalostný beh v meste Colac. V roku 1984 dostal Cliff Young za svoje športové úspechy Medailu Radu Austrálie, vysoké štátne vyznamenanie.
Život po pretekoch
Cliff ani po svojom slávnom víťazstve neobul papuče. Už o štrnásť rokov neskôr, v roku 1997, sa ako 75-ročný pokúsil o ďalší odvážny čin. Rozhodol sa obehnúť celý austrálsky kontinent. Za 67 dní prekonal úžasných 6520 kilometrov, no pre chorobu člena tímu musel pokus ukončiť v polovici plánovanej trasy.
V roku 2000, keď mal 78 rokov, sa zúčastnil 6-dňových pretekov a vytvoril svetový rekord vo svojej vekovej kategórii. Celkovo počas aktívnej bežeckej kariéry nabehal viac než 20 000 kilometrov.
Zaujímavosťou z osobného života je, že po víťazstve našiel Cliff aj lásku. Ako 62-ročný sa oženil s 23-ročnou Mary Howellovou. Svadbu im usporiadal sponzor pretekov v jednom z nákupných centier, čo sa stalo udalosťou roka. Hoci manželstvo vydržalo len päť rokov, Cliff so smiechom tvrdil, že vek je preňho len číslo. Nikdy si nenechal ujsť príležitosť skúsiť niečo nové.
Po dovŕšení osemdesiatky ho začali trápiť zdravotné problémy. Po piatich rokoch bojovania s rakovinou Cliff Young zomrel 2. novembra 2003 vo veku 81 rokov. Jeho príbeh však žije ďalej ako legenda a neustála inšpirácia.
Posolstvo: nikdy nie je neskoro
„Keď sa nehýbeš, zhrdzavieš skôr, než sa stihneš opotrebovať,“ hovorieval Cliff Young
Príbeh Cliffa Younga nás učí, že skutočný vek závisí od odvahy a vášne, nie od počtu rokov. Tento skromný austrálsky farmár dokázal, že nikdy nie je neskoro vyraziť za veľkým cieľom. Svojím životom ukázal, že aj zdanlivo obyčajný človek môže dosiahnuť neobyčajné veci, ak sa nevzdá a vytrvá.
Ak máte pocit, že už na niečo nemáte vek alebo silu, spomeňte si na Cliffa. Ešte v 61 rokoch bežal v ústrety snu, ktorému spočiatku nik okrem neho neveril. Napokon však svojím výkonom inšpiroval celý svet. Jeho odkaz je jasný: nikdy nie je neskoro začať, nikdy nie je neskoro zabojovať o svoje sny.
Zdroj: Wikipédia