Ľudia už odpradávna zaznamenávali časové údaje pomocou kalendárov. Aj keď mnohí poznáme mayský kalendár a automaticky ho radíme k starším, za najstarší známy kalendár považujeme egyptský, ktorý vznikol štyritisíc rokov pred naším letopočtom.
Kalendáre vo väčšine fungujú podľa rôznych astronomických kritérií – často súvisiacich s obehom Zeme okolo Slnka (doba jedného roka) alebo Mesiaca okolo Zeme (doba jedného mesiaca). V minulosti sa však roky zaznamenávali aj podľa iných kritérií:
- V staroveku sa počítali roky podľa vlády panovníka (za vlády Marca Aurélia, počas vlády Tutanchámona).
- V Grécku sa roky začali počítať podľa prvých olympijských hier (776 pred Kr.).
- Rok 753 pred Kr. bol začínajúcim rokom pre oblasť Rímskej ríše, pretože vtedy bolo založené mesto Rím.
- V Európe sa začali roky počítať od narodenia Krista a počítajú sa tak dodnes.
Juliánsky kalendár
Prvý známy kalendár, ktorý bol uznaný väčším územím a využívaný dlhšiu dobu, bol Juliánsky kalendár. Založil ho Gaius Július Cézar v roku 46 pred Kr. Podľa neho mal rok 365 dní rozdelených do dvanástich mesiacov. Každý štvrtý rok bol priestupným a k mesiacu február sa pridal jeden deň.
Juliánsky kalendár bol vzhľadom na obdobie vzniku prekvapivo presný a obsahoval zimný a letný slnovrat. Problémom bola jeho ročná odchýlka oproti astronomickému cyklu (skutočný obeh Zeme okolo Slnka, pozn. redakcie), a teda 11 minút a 14 sekúnd za jeden rok. Odchýlka nepredstavovala problém v kratšej dobe, no o 128 rokov neskôr bol rozdielom už jeden celý deň. Používal sa až do roku 1582, keď kalendárny rozdiel oproti skutočnému dňu predstavoval desať dní.
Mohlo by ťa zaujímať: Každý mesiac piatok trinásteho – aj takto by vyzeral Trinásťmesačný kalendár
Gregoriánsky kalendár
Gregoriánsky kalendár bol prijatý v roku 1582 pápežom Gregorom XIII., no v skutočnosti to je len upravený Juliánsky kalendár. Aj preto ho pápež pomenoval ako Juliánsky kalendár s kresťanským letopočtom s gregoriánskou korekciou priestupnosti.
Pápež Gregor XIII. zariadil, aby podobná odchýlka dní viac nenastala. Podľa neho bolo potrebné vynechávať tri priestupné roky počas každých štyroch storočí, a tak zabrániť vzniku troch nadbytočných dní – ako tomu bolo v zmysle Juliánskeho kalendára. V praxi to znamenalo, že roky na konci storočí sú priestupné iba vtedy, ak sú deliteľné číslom 400 bezo zvyšku (napr. 1600, 2000, 2400 a pod.). Roky, ktoré sú hraničné pre storočia a deliteľné 100 však priestupné nie sú (napr. 1800, 1900, 2100).
Ďalšími detailmi bolo, že na každých štyristo rokov pripadne 97 priestupných rokov. Rok má v Gregoriánskom kalendári dĺžku 365,2425 dňa, čím sa od astronomického cyklu odlišuje iba o 0,003 dňa. Táto odchýlka narastie na rozdiel jedného dňa až o 3600 rokov (aj keď niektoré zdroje uvádzajú 3300 rokov, poprípade 3030 rokov, podľa toho akú dĺžku astronomického cyklu určíme, pozn. redakcie).
Prečítajte si tiež: Letný a zimný posun času. Viete, kto to vymyslel a prečo si posúvame hodinky?
Zaujímavosti o kalendároch
- Prvý starorímsky kalendár mal len 304 dní (rozdelených do 10 mesiacov po 30 alebo 31 dní).
- Rímsky kalendár pôvodne obsahoval okrem dvanástich mesiacov (január až december) aj mesiac Mercedonius, tiež nazývaný Intercalaris. Zrušil ho až Július Cézar v roku 46 pred Kr.
- Pápež Gregor XIII. zrušil rozdiel trinástich dní pomocou pápežskej buly Inter gravissimas, v ktorej nariadil, aby po 4. októbri 1582 nasledoval hneď 15. október.
- Podobné odstránenie jedenástich dní nastalo aj v krajinách, ktoré prijali Gregoriánsky kalendár, no v rozličných rokoch: na území Slovenska okolo roku 1587, v Nemecku medzi rokmi 1700-1775, Veľká Británia a jej kolónie prijali zmenu až v roku 1752, a preto po 2. septembri 1752 nastal rovno 14. september. Štáty s pravoslávnym náboženstvom prešli na Gregoriánsky kalendár až v 20. storočí (Rusko v roku 1918 a Grécko až v roku 1923).
- Súčasný rozdiel medzi Juliánskym a Gregoriánskym kalendárom je 13 dní. Tento rozdiel potrvá až do 1. marca 2100, keď sa navýši na 14 dní.
- Juliánsky kalendár je v súčasnosti ešte stále používaný v niektorých oblastiach sveta. Kočovné kmene Berberov majú vlastný Berberský kalendár, ktorý je odvodený od Juliánskeho. Na severovýchode Grécka sa nachádza polostrov Athos, ktorý je zároveň aj autonómnou mníšskou republikou. Nachádza sa v nej 20 samostatných kláštorov. Pútnici, ktorí chcú polostrov navštíviť, musia požiadať o špeciálne povolenie, na ktorom je dátum vypísaný podľa Juliánskeho kalendára. V roku 1923 však prešiel polostrov na Upravený juliánsky kalendár, podľa ktorého je odstránený rozdiel trinástich dní oproti Gregoriánskemu kalendáru.
- Pravoslávna cirkev používa Juliánsky kalendár dodnes na výpočet dátumu Veľkej noci a taktiež podľa neho oslavuje Vianoce.
