V noci zo soboty 25. marca na nedeľu 26. marca sa skončil zimný čas. Pre nás to znamená o hodinu kratší spánok, na ktorý si budeme dlhšie zvykať.
História zmeny času siaha ďaleko do minulosti. Prvým, kto spomenul princíp podobný letnému času, bol Benjamin Franklin v roku 1784. Chcel, aby ľudia chodili skôr spať a skôr aj vstávali. Cieľom malo byť zníženie spotreby sviečok, pretože v minulosti bolo akékoľvek použitie energie, ktorá dodávala svetlo, veľmi drahé.
Museli sme si počkať 130 rokov, aby Franklinova myšlienka dospela do podoby, v akej ju poznáme dnes. V roku 1916 sa do posúvania času zapojilo Anglicko, Nemecko, Švédsko a Rakúsko-Uhorsko. Švédi tento experiment vyskúšali iba na jeden rok, potom sa vrátili k jednotnému času. Ostatné krajiny ho začali sporadicky používať. Slováci sú v súčasnosti, ako aj všetci členovia Európskej únie, zaviazaní dodržiavať zmeny či už zimného alebo letného času, aby sa vyhlo chaosu na letiskách či v telekomunikáciách.
Prečítajte si tiež: Gregoriánsky a Juliánsky kalendár – poznáte ich rozdiely?
Na zmenu času najhoršie reagujú deti a starší, pretože tieto zmeny dokážu rozhádzať biorytmus. Nájdu sa však aj pozitíva: viac denného svetla v rámci dňa v produktívnom čase a zníženie počtu automobilových nehôd vďaka posunutiu súmraku.