Medzinárodný fixný (v niektorých prekladoch aj pevný, stály) kalendár, Cotsworthov plán, Eastmanov plán alebo aj Trinásťmesačný kalendár. To všetko sú názvy solárneho kalendára, ktorý chcel britský účtovník Moses B. Cotsworth zaviesť v roku 1902. Podľa jeho reformy by mal rok trinásť mesiacov rozdelených vždy na štyri týždne (28 dní). Týždeň sa mal začínať nedeľou a končiť sa sobotou a dátumy by každý rok pripadali na rovnaký deň (napríklad sedemnásty deň v mesiaci by bol vždy len utorok).
Obr. 1: Každý mesiac by mal na rozdiel od Gregoriánskeho kalendára rovnako delené dni
Pokusy o kalendár s trinástimi mesiacmi
Cotsworth nebol jediný, kto sa v minulosti pokúsil o kalendárovú trinásťmesačnú reformu. Nápady na nové kalendáre sa objavovali už od polovice 18. storočia. V roku 1745 vymyslel americký kolonista Hugh Jones Jurajský kalendár (Georgian calendar), ktorý bol pomenovaný, spolu s trinástym mesiacom, po anglickom kráľovi Jurajovi II..
S premyslenejším trinásťmesačným kalendárom však prišiel až filozof Auguste Comte. Týždne v jeho Pozitivistickom kalendári nasledovali od pondelka do nedele a mesiace boli pomenované v chronologickom poradí po známych osobnostiach, ktoré nejakým spôsobom ovplyvnili svet. Mesiace niesli mená Mojžiš, Homér, Aristoteles, Archimedes, Cézar, Pavol (apoštol), Karol Veľký, Dante, Gutenberg, Shakespeare, Descartes, Fridrich II., (Marie François Xavier) Bichat. Comte plánoval aj zresetovanie rokov a jeho kalendár mal začínať rokom 1 (v Gregoriánskom kalendári rok 1789).
Cotswortovým cieľom bolo, na rozdiel od jeho predchodcov, vytvoriť jednoduchší a racionálnejší kalendár, ktorý by bol vhodnejší pre podnikanie a priemysel. V Trinásťmesačnom kalendári zachoval tie znaky Gregoriánskeho kalendára, ktoré nenarúšali jeho myšlienku – a teda výpočet priestupného roka, názvy mesiacov a týždeň začínajúci sa nedeľou (americký začiatok týždňa, pozn. redakcie).
Mesiac na počesť slnka a dva samostatné dni navyše
Keďže trinásť mesiacov s počtom dní 28 činí dohromady len 364 dní, Cotsworth pridal na koniec roka Ročný deň. Ten mal nasledovať po sobote 28. decembra, no zároveň ešte nebol nedeľou 1. januára. Cotsworth prikladal poslednému dňu v roku významnú rolu, pretože po ňom zároveň nasledoval nový rok, a preto ho nazýval okrem Ročného dňa aj ako Dvojitá nedeľa. Trinásťmesačný rok by mal rovnaký počet dní ako Gregoriánsky rok a 1. január by v oboch prípadoch pripadal na ten istý deň.
Ku gregoriánskym dvanástim mesiacom sa mal pridať trinásty mesiac, ktorý sa nachádzal medzi júnom a júlom a volal sa sol. Umiestnenie v strede roka a názov mali svoje opodstatnenie. Autor vybral názov mesiaca na počesť Slnku a situoval ho do stredu roka kvôli typickému letnému slnečnému počasiu.
Obr. 2: Prepočet dní Trinásťmesačného kalendára na Gregoriánsky kalendár
Jedným z problémov, ktoré musel Cotsworth riešiť bol priestupný rok. Britský účtovník preto zachoval rovnaké vypočítanie priestupného roka ako je to pri Gregoriánskom kalendári. Rozdielom však bolo, že Priestupný deň by sa nachádzal ako samostatný deň medzi júnom a solom a rovnako ako Ročný deň by nepripadal na žiaden deň v týždni.
Neúspešná reforma
Na podporu Cotsworthovej reformy vznikla v roku 1923 v Londýne Medzinárodná liga fixných kalendárov, aby zmenu podporila pred Spoločnosťou národov. Tá mala vybrať jeden zo 130 návrhov na zlepšenie vtedajšieho kalendára. Trinásťmesačný kalendár schválený nebol a liga zanikla krátko po zamietnutí reformy v roku 1937.
Aj napriek tomu, že Trinásťmesačný kalendár oficiálne neprijala žiadna krajina, v období 1928 – 1989 ho využívali v americkej spoločnosti Kodak (Eastman Kodak Company).
Výhody
- Rozdelenie kalendára by bolo výhodnejšie pre spoločnosti, ktoré delia výrobu do časových cyklov, nakoľko každý rok by mal 52 týždňov rozdelených do 13 mesiacov a každý mesiac by mal presne 28 dní rozdelených do 4 týždňov.
- Každý mesiac by obsahoval rovnaký počet pracovných a voľných dní, pretože každý deň v mesiaci by pripadal na rovnaký deň v týždni. Pre spoločnosti a firmy by bolo jednoduchšie porovnávať mesačné zisky.
- Pohyblivé sviatky by fixne pripadali na konkrétny deň.
- Podľa zástancov fixného kalendára je trinásť rovnako dlhých mesiacov z ekonomického hľadiska výhodnejších ako dvanásť nerovnomerných kvôli peňažnému toku v ekonomike.
Nevýhody
- Trinásť je prvočíslo a spoločnosti a firmy by rok nemohli deliť na rovnako dlhé celky, ako je tomu pri Gregoriánskom kalendári a štvrťrokoch. Zároveň by kvôli prvočíslu trinásť bolo problematické rozdeliť rok na ročné obdobia.
- Narodeniny a meniny by ľudia každý rok slávili v rovnaký deň v týždni a niekto narodený v pondelok by nikdy neoslavoval v deň pracovného voľna, napr. sobotu.
- Každý mesiac by obsahoval piatok trinásteho.
